Hlavným autorom tejto výstavy bol Rudolf Švaříček, majiteľ cestovnej agentúry CK Livingstone. Podarilo sa mi ho na výstave aj zazrieť, pri mojej výške na mňa pôsobil ako obor. Keď som konečne v rukách držala vytúžené vstupenky po dlhom čakaní v rade plnom ľudí, vstúpila som do iného sveta. Fotografie, religiózne objekty, modlitebné vlajočky a exponáty preniesli každého návštevníka do oblasti Himalájí, kde vládne pokoj. Ideálne pre nás, uponáhľaných Európanov.
Šangri-la je podľa legendy raj, krajina blahobytu, ktorú túži každý nájsť. Fotografie z Indie, Nepálu, Tibetu a Bhútánu vo mne tento raj aspoň na okamih vyvolali. Začali sme v džungli, atmosféru dotváralo mnoho exponátov a predmetov, pri ktorých ľuďom naskakovali zimomriavky, na stene pútala pozornosť veľká koža z tigra alebo z chobotu slona, boli tu i živočíchy. Prešli sme do farebnej časti, kde nám autori okrem posvätných predmetov vysvetlili aj rozdiel v náboženstvách (budhizmus, hinduizmus, sikhizmus, animizmus, islam...) a rituáloch. Veľmi zaujímavé bolo čítať o kremácii a smrti, spálení pri rieke Bágmáti. Fotografie svätých mužov boli veľmi pôsobivé.
Návštevník mal možnosť názorne vidieť ako to vyzerá v miestnosti pri príprave čaju, u kaderníka, alebo u predavačov korenín na ulici.
Mňa osobne fascinovala časť venujúca sa Tibetu. Vkročili sme do miestnosti kde viali modlitebné vlajočky symbolizujúce elementy: modrá - nebo, biela - oblaky, červená - oheň, zelená - voda, žltá - zem. Znázornené obydlia ľudí z tejto oblasti, do ktorých sa dalo vojsť, nechali návštevníka pocítiť skromnosť a chudobu, ukázali nám ako málo je treba ku šťastiu. Človek nepotrebuje obrovské vily a majetky, dôležité je to, čo prežíva vo svojom vnútri. Pre týchto ľudí je nesmierne dôležité starať sa o svoju dušu, odriekavaním mantry a meditáciami sa prenesú do iného sveta.
Po ochutnaní typických krajových špecialít, ktoré nám ponúkala kaviareň umiestnená uprostred výstavy, sme vkročili do úplne iného sveta. Táto časť výstavy sa venovala Expedícii Everest 2007. Vystúpili sme na Everest, stúpali sme do kopca s vetrom vo vlasoch. Organizátori sa pohrali s detailmi. Fotografie v tejto časti výstavy ma fascinovali. Účastníci expedície na Evereste pôsobili tak pokojne keď prekonávali hlboké ľadové rokliny a stúpali k vrcholu. Miestami mi naozaj bolo chladno, až kým sme opäť nevstúpili do nižších pohorí.
Výstava bola veľmi zaujímavá tým, že sa nejednalo len o množstvo fotografií, ale návštevník mal možnosť vidieť religiózne predmety, blúdiť výstavou a prechádzať sa pomedzi exponáty, čítať poučné a vysvetľujúce texty. Na výstavu sa odporúčalo vyhradiť si hodinu a pol, myslím, že je to však málo. Strávila som tu oveľa viac času a nabilo ma to pozitívnou energiou. Jednu modlitebnú vlajočku som si odniesla i domov.
Šangri-la síce opustilo Bratislavu, ale dúfam, že pokoj toto mesto neopustí a my sa dokážeme sústrediť i na iné veci a nájdeme pokoj a ticho v tomto rýchlom svete.
